A
amfiteáter Banskobystrický amfiteáter je smutným skanzenom zašlých čias. Kedysi bol ešte väčší, stavba výpadovky na Ružomberok z neho značnú časť „odkrojila". Kto z domácich si pamätá desaťtisícové publikum na predstavení muzikálu Na skle maľované, legendárny koncert českej rockovej skupiny Katapult, či koncerty britských megastars Iron Maiden a Nazareth? Dnes by sa v tomto areáli uskutočniť nemohli. Dôvod? Amfiteáter je spustnutý, zanedbaný a zarastený burinou, drevené lavičky prehnité a polámané. Zjavne čaká na „odpredaj nevyužitého majetku mesta" nejakému nadržanému developerovi... Ostávajú len nostalgické spomienky pamätníkov na niekdajšie podujatia, napr. aj na filmové festivaly „pracujúcich", ktoré umožňovali devám a mládencom bližšie sa k sebe pritúliť a romanticky sa držať za rúčky.
autobusová stanica Areál nedostavanej autobusovej stanice bol opustený stavebnými robotníkmi niekedy v prvej polovici osemdesiatych rokov. Vtedy sa minuli peniaze a čakalo sa, že ďalšie prídu „v novej päťročnici" (tak sa za bývalého režimu plánovalo, milé deti). Nová päťročnica sa nekonala, prišiel november 1989. Každý z ponovembrových kandidátov na post primátora sľuboval Bystričanom dokončenie autobusovej stanice. Ale ani jeden slovo nedodržal. A dnes, po štvrťstoročí, je nedostavaný objekt „novodobou ruinou", vhodnou akurát na zbúranie. Ale to tiež stojí peniaze. A nie malé.
B
bezdomovci
Zaujímavé, videli ste niekedy bezdomovca na dedine? Ja nie. Mám za to, že bezdomovec je tvor mestský. Takže fakt, že v Banskej Bystrici sa vyskytuje, je jasný dôkaz, že Banská Bystrica je mesto. Ale vážne: všetky mestá riešia problém, čo s ľuďmi, ktorí z rôznych príčin nemajú strechu nad hlavou. Mnohí sa ponevierajú po verejných priestranstvách, páchnuci, špinaví, pod vplyvom alkoholu, často žobrú. Ich počet kolíše, sú prerieďovaní chorobami, alkoholom, mrazmi a snáď aj drogami, napodiv však stále pribúdajú ďalší. Sami nemajú snahu (nevládzu ?) vymaniť sa z tohto neblahého spôsobu života. Má to riešiť sociálny odbor mestského úradu? Alebo mestská polícia? Či azda katolícka charita? Domnievam sa, že každý svojim spôsobom, ale spoločne. Základom úspechu je komunikácia.
C
centrum mesta
Banskobystrické námestie je srdcom mesta, ktoré by mohlo a malo lákať turistov na prehliadku pamätihodností. Ak si však budú chcieť vyfotografovať priečelia historických budov na námestí v lete, asi sa im to nepodarí. Vyfotia si pestrú, jarmočne vyzerajúcu mozaiku prístreškov reštaurácií a krčiem, ktoré ponúkajú možnosť občerstviť sa na terase. V dôsledku tohto javu si hlavné námestie vyslúžilo prezývku „Šiatoroš". Nič proti podnikaniu, ale toto nie je dobrá cesta. Zelený asfaltový koberec, ktorý pokrýva cestu cez pešiu zónu v centre, už dávno stratil svoju farbu i kvalitu. Rovnako dlažba, ktorá bola položená v polovici deväťdesiatych rokov, už javí známky značného opotrebovania. Žeby chyba materiálu? Alebo fušerská robota? Nuž, keby boli v stredoveku takto stavané naše hrady a zámky, už by nám z nich veľa neostalo.
cementáreň (bývalá)
Postavená bola v päťdesiatych rokoch minulého storočia a bola hrdým symbolom spriemyselňovania prv administratívneho mesta. Protesty Bystričanov proti výstavbe boli vtedy zamietnuté s tým, že mešťania predsa nesmú hatiť „socialistickú industrializáciu". Strechy domov v Bystrici a okolí začali šedivieť od cementárskeho prachu a tradovalo sa, že stačí doma zatriasť záclonami a nazbiera sa cementu aj na predaj. Vápencové lomy na svahu vysielača sú dodnes viditeľné jazvy na tvári okolia mesta, našťastie však zarastajú milosrdnou zeleňou. Po zrušení cementárne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia rozobrali aj dvojičku vysokých komínov, ktoré by vo vyspelejších krajinách využili na atraktívnu vyhliadkovú reštauráciu s vnútorným rýchlovýťahom. Zanikla tak ďalšia industriálna pamiatka.
D
doprava Do Banskej Bystrice môžete pricestovať niekoľkými spôsobmi. Najelegantnejšie je priletieť na blízke letisko Sliač. Bohužiaľ, možnosť čisto teoretická. Pravidelné linky jednoducho neexistujú. Druhou alternatívou je vlak. Vystúpiť môžete na Malej stanici (Banská Bystrica - mesto). V tom prípade vás vystraší ošarpaná budova kaplnky Sv. Jána Nepomuckého, ako vystrihnutá pre nočnú scénu do hororového filmu. Cirkev stav kaplnky netrápi, má iné záujmy (i keď paradoxne, ich lokalizácia je celkom blízko kaplnky). Ak vystúpite na Hlavnej stanici, privíta vás budova, ktorá na vás dýchne atmosférou päťdesiatych rokov. Akoby tu zastal čas. Občerstvenie v staničnej reštaurácii či bufete na vlastné riziko. Toalety tiež. Ak pricestujete autobusom, čaká vás nedostavaná autobusová stanica (o tom píšem pár riadkov vyššie). Ak pricestujete osobným autom, pripravte sa na problém s parkovaním. V centre to radšej ani neskúšajte. Najistejšie je zaparkovať na parkovisku pod Malou stanicou na ľavom brehu Hrona a do centra sa vybrať pešo.
divadlo
Banskobystrické bábkové divadlo má tradične vysokú úroveň. Toto konštatovanie nie je pre zainteresovaných prekvapením. Bohužiaľ, svoj názov (Divadlo na rázcestí) muselo zmeniť, pretože sa z dôvodu reprivatizácie muselo vzdať svojej budovy (tej „na rázcestí"). Nová budova, podľa ktorej dostalo názov „Vila Dominika", má k divadelnému prostrediu ďaleko. Viem, že to nie je problém mesta. Divadlo patrí pod správu banskobystrickej VUC-ky, ale chodia doň deti z Banskej Bystrice. A veľmi rady.
E
Europa Shopping Center a Europa Business Center
Na vybagrovanom priestore niekdajších Trosiek v rokoch 2004 - 2006 vyrástlo obrovské nákupno-zábavné centrum, ktoré je prepojené s administratívno-kongresovým objektom. Tento komplex, ktorý sa stal novou dominantou Banskej Bystrice, bol ocenený titulom „Stavba roka 2009". Vysoká vežovitá stavba je viditeľná zo všetkých smerov, chybou však je, že z hlavného námestia prekáža v jedinom výhľade na Kremnické vrchy čo vadí najmä starým Bystričanom, vrátane tých, čo dávnejšie žijú v zahraničí a navštívia svoje rodné mesto.
F
fontány
Fontána na Námestí SNP je niečo, čo patrí k centru Banskej Bystrice už stáročia. Vzhľad fontány sa rokmi menil, jej súčasná podoba pochádza z roku 2008. Za nekresťanské peniaze ju zrekonštruovali a doplnili o hudobný doprovod. Nič proti muzike, ale ak idete námestím v čase, keď odbíjajú hodiny na veži, zažijete prazvláštnu „diskotéku": z veže hrá hudba, z fontány hrá hudba, z rádií v priľahlých terasách reštaurácií hrá hudba. Odporúčam vopchať prsty do uší a zrýchliť krok. Kto bol na vojne u delostrelcov, nemusí robiť nič. Ďalšia, v súčasnosti prapodivná, fontána sa nachádza v Národnej ulici. Na jej mieste do roku 1969 stála nádherná okrúhla fontána postavená v tridsiatych rokoch minulého storočia a v roku 1937 doplnená na vrchu so stupňovito umiestnenými bielymi mliečnymi sklami, ktoré boli v noci osvetlené v rôznych farebných variáciách. Tvorcu tejto fontány inšpirovala podobná väčšia fontána na Svetovej výstave v Paríži. Žiadúce by bolo dnešný novotvar zrušiť a obnoviť pôvodný vzhľad fontány.
H
Hron
Už v minulosti bol Hron intímnou súčasťou mestského prostredia. Cesty hronským nábrežím boli lemovanom lipami a umožňovali príjemné, priam idylické prechádzky. Brehy boli obsadené rybármi a v Hrone sa kúpavali deti. Hron od začiatku 20. storočia viackrát regulovali. Pôvodné úpravy neboli také drastické ako rozsiahle preloženie koryta (vyradenie meandra pod Pamätníkom SNP) v polovici minulého storočia. Hron vytrápil Bystričanov viacerými povodňami, najväčšia bola v roku 1974. Rýchlostná komunikácia vedúca popri Hrone tvorí bariéru medzi centrom mesta, Hronom a Urpínom. Hron je naďalej neodmysliteľnou prírodnou súčasťou Banskej Bystrice a možno sa dočká aj revitalizácie. Väčšinu mostov cez Hron čaká rekonštrukcia, najmä ten pod Národnou ulicou (bude aspoň taký pekný ako bol Bellušov oblúkový most ?).
história
Vzťah obyvateľov mesta k histórii svojho mesta je prazvláštny. Bez problémov strpia aj očividnú lož. A to nielen na pamätnej tabuli na budove bývalej radnice (za slobodu našej vlasti sa bili vojaci hrdinskej Sovietskej armády - o Rumunskej nie je ani zmienka), ale aj na pylóne pamätníka uprostred námestia (Čierny obelisk). Na čelnej strane pylóna je text, velebiaci osloboditeľku Sovietsku armádu. Text, ktorý pripomína účasť rumunskej armády na oslobodení mesta, bol dodatočne umiestnený zboku (!). Keď prišiel do mesta bývalý rumunský kráľ, zachoval si noblesu panovníka a položil veniec k pamätníku svojich rodákov zboku. Tých slušných obyvateľov mesta v tej chvíli fackovala hanba.
hroby a pamätníkyZvláštnosť, ktorú asi nenájdete v inom meste, sú hroby a pamätníky na nezvyčajných miestach. Napríklad hrob nebožky Márie Hlivovej (+1951) na Okružnej ulici sa nachádza na verejnom priestranstve, za budovou Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Hneď vedľa cesty, zarastený burinou, zabudnutý. To, že to netrápi potomkov nebožky, je smutné. A to, že to netrápi kompetentných, ešte smutnejšie.
Ešte kurióznejšie je umiestnenie pamätníka vojakom 35. pešieho pluku česko-slovenských légií v Majeri. V nedávno vydanej publikácii Pamätníky a pamätné tabule Banskej Bystrice sa nachádza úplne na konci, na strane 142. Bol postavený po 1. svetovej vojne na pietnom mieste, kde sa skvel v plnej paráde. Neskôr popri ňom vyrástla výpadovka na Brezno. Dlhé roky bol zarastený lieskami a burinou, očiam verejnosti ho odkryla výstavba obchvatu Banskej Bystrice. Teraz stojí uprostred staveniska, ako smutný pamätník ignorantstva. Že k nemu nikto už desaťročia nepoložil kytičku kvetov na znak úcty hrdinom 1. svetovej vojny, to je fakt. Ale že nikomu z kompetentných nenapadlo upraviť ho alebo premiestniť na iné, dôstojnejšie miesto, je trestuhodný trapas.
